Blog

Z Los Angeles do San Francisca po State Route 1

Nekonečná piesková pláž, typické štrážne veže aké uvidíte iba na juhu, promenáda plná ľudí na beach cruiseroch, bežcov a predvádzajúcich sa kulturistov. Venice beach, naša prvá zastávka po prílete do Kalifornie. Jeden kufor nám nedorazil a tak sme sa preň museli vrátiť večer. Z Londýna prišiel ďalšou linkou. Večer sme konečne zložili kosti v Santa Monike, kde sme bývali u Rafaela. Ostali sme uňho dve noci a južné pálivé slnko si užili do sýtosti.

Prvý diel nášho denníka sme natočili až na tretí deň našej cesty. Na začiatok sme chceli nasať atmosféru Venice a obzrieť si miesta pre natáčanie. Kalifornské Benátky založili v roku 1905 a fungovali ako rezort až do roku 1926, kým neboli pričlenené ku Los Angeles. Venice beach boardwalk lemuje pláž dva a pol míle, čo je niečo málo cez štyri kilometre. Promenádu sme prešli skoro celú. Pre výhlad na celú pláž sme si vyšli na mólo v Santa Monike. Okrem lunaparku a rybárov sa nám podarilo stretnúť aj miestneho tuleňa.

Druhou zastávkou smerom na sever Kalifornie bola Santa Barbara, ktorá je diametrálne odlišná od zvyšku väčších kalifornských miest. Po rušnom a uponáhlanom štýle života v LA sme tam našli kľud. Toto prívetivé mesto je charakteristické svojou architektúrou v španielskom koloniálnom štýle. Prečo tomu tak je? Na to isté sme sa spýtali miestneho architekta Georga, u ktorého sme strávili tri noci.

Architektonický štýl do veľkej miery ovplyvnili európski prisťahovalci zo Španielska. V Santa Barbare boli dve vačšie zemetrasenia, v rokoch 1812 a 1925. Ich následky boli ničivé. Práve po zemestrasení v roku 1925 vznikol priestor na prestavbu mesta, ale architekti mesta trvali na zachovaní a zjednotení španielskeho štýlu. Najkrajšou stavbou a symbolom sa stala budova krajského súdu, ktorá bola dokončená v roku 1929. Práve pri Courthouse sme natočili druhý diel nášho videodenníka s pesničkou Domov. Ak by sme sa niekedy mali presťahovať do Kalifornie, tak jedine do Santa Barbary.

Vyprahnuté kopce známe z klasických amerických westernov sme opustili už pred priechodom cez pohorie Big Sur. Prvou zastávkou na severe Kalifornie bolo Santa Cruz. Surferské mestečko, ktoré bolo svojou beatnickou kultúrou preslávilo skôr ako San Francisco. Stretli sme tu surferov ošlahaných severným vetrom. Pohľad na jazdcov odetých v neoprénoch bol doslova mrazivý.

Jednu noc sme strávili v útulnom domčeku v malom mestečku Capitola, neďaleko Santa Cruz. Po rannej káve sme sa vybrali na cestu smerom k San Franciscu. Zastavili sme sa v národnom parku Natural Bridges, kde sme natočili pesničku Vlna sa už valí. Panorámu dotvoril prírodný most zo skaly, ktorý nám tak trochu pripomenul obrazy od Moneta. Na jeho vrcholku sedel kŕdeľ pelikánov. V severnej časti sme ich videli na každom kroku. V Santa Cruz sme sa rozlúčili s pekným kalifornským počasím. Smerom vyššie nás už čakal iba vietor, naozajstná hmla a dážď.

Hneď ako sme dorazili do San Francisca, prepadol nás ruch veľkomesta. Doteraz sme na taký zhon, množstvo ľudí a aut neboli zvyknutí. Čo najrýchlejšie sme sa chceli dostať z centra San Francisca na druhý breh do štvrte Emeryville, kde sme sa zložili na tri noci. Potrebovali sme si oddýchnuť a nabrať sily. Nadýchať sa skoro vyprchanej vône kvetinovej kultúry San Francsica sme sa vybrali až na druhý deň ráno. Pre natočenie ďalšieho videa sme si vybrali most Golden Gate Bridge, ktorý je neodmysliteľným symbolom mesta beatnikov. Na ten pravý moment natočenia sme čakali skoro dva dni, pretože tehlovo červený most bol neustále v hmle. Neostávalo nám viac času a na tretí deň sme sa nakoniec vybrali na bod Battery Spencer, bývalú vojenskú základňu na opačnom brehu. Z tohto miesta je najlepší výhľad na most. Hneď ako sme dorazili, pochopili sme, že aj keď je z diaľky most zabalený do hmly, z blízka to tak vôbec nie je. Aj keď bol most dostatnočne viditeľný, s natáčaním sme sa ponáhlali, pretože na kopci bol treskúci vietor.

Poslednou zastávkou na našej ceste po kalifornskom pobreží bol sekvojový les. Najbližšie k San Franciscu bol Muir Woods, pomenovaný po spisovateľovi a enviromentalistovi Johnovi Muirovi. Na tomto mieste sme našli skutočný pokoj. Cesta videla do kopca a na vrchole sme si už nevideli pred nos. Mliečna hmla nás doslova pohltila. Padal jemný dážď, vďaka ktorému sa nám dokonale dýchalo. Prvotný plán bol natočiť video priamo medzi sekvojami, ale bol tam tak neskutočný kľud, že by bolo hriech prerušiť ho. Vybrali sme si iné miesto. Na ceste späť sme sa zastavili na Muir Woods Overlook s výhľadom na útesy a Tichý oceán. Zakončenie našej cesty po State Route 1 bolo vďaka počasiu kvapku nostalgické. Večer sme sa vrátili späť do Emeryvillu, pobalili sa a nad ránom sme už stáli v pozore na Oaklandskom letisku. Čakal nás tam totiž let na Oahu.

© 2017 Ado Juráček. Všetky práva vyhradené.