Blog

Mark a Rima zo severného pobrežia Oahu

Fotografie z archívu Brew & Foam

Dvetisíc míľ od najbližšej pevniny zahalené vo vlnách Tichého oceánu. To sú “Havajské ostrovy”, miesto bohov, ktoré od príchodu Jamesa Cooka a prvých anglických misionárov zmenilo svoju podobu. Vo svojej podstate však skupina deviatich obývaných ostrovov ostala rovnaká. Ľudia tu žijú oveľa pomalším tempom a vyznávajú filozofiu Aloha. Toto mýticky znejúce slovo nie je iba povrchný pozdrav. Aloha má oveľa hlbší význam, ktorý pramení z prirodzenosti havajčanov. Nedá sa presne zadefinovať ako desať božích prikázaní, je to životný štýl spojený s havajským vnímaním Boha, s úctou k ľuďom a so súžitím s prírodou.

My sme ducha Aloha pocítili na severnom pobreží ostrova Oahu, v malom surferskom meste Haleiwa. V klasickom dome stojacom na okraji mesta, kúsok od hranice plantáže s cukrovou trstinou, sme strávili deväť nocí. Našimi hostiteľmi boli Mark a Rima. Neboli to čistokrvní havajčania, veď takých na ostrove nájdete už veľmi malé percento. Hoci obaja vyrastali v južnej Kalifornii, pôvod ich rodičov siaha do Chorvátska a Litvi. Privítal nás Mark, ktorí bol práve doma a venoval sa synovi Currenovi. Rima sa vrátila až o pár dní po nášom príchode zo služobnej cesty v Kalifornii. Pracuje totiž v spoločnosti, ktorá produkuje živé vysielania zo surferských súťaží. Skôr ako sa presťahovali na severné pobrežie, bývali v Honolulu, kde Mark pôsobil ako predajca áut. Tohto zamestnania sa musel skôr či neskôr vzdať. Vybudovať svoj spoločný sen, foodtruck s kaviarňou, v ktorom budú obiehať celý ostrov, si viac a viac pýtal svoju daň – čas.

Samozrejme, že kúpiť funkčnú dodávku a stroj na prípravu espressa by bolo jednoduché riešenie. Na Oahu fungujú rôzne bazáre a predaj z druhej ruky. V týchto bazároch nájdete množstvo zachovalých vecí, ktoré tam odložili znudené paničky armádnych príslušníkov, ktorí sa po ukončenej misii vrátili späť na územie kontinentálnej ameriky. Na rozdiel od pôvodnej ceny ich kúpite v skutku za pár peňazí. Presvedčilo nás o tom aj zariadenie domu, v ktorom sme pocítili havajského ducha. Väčším orieškom bolo pre Marka zadováženie pojazdnej dodávky. Foodtruck, ktorý rekonštruoval počas nášho pobytu, bol už druhý v poradí, pretože ten prvý bol na ich účely príliš malý. Kúpili ho z druhej ruky, ale potreboval poriadnu generálku. A keď píšem poriadnu, tak to myslím doslovne. Výmena motora a riadiacej mechaniky, kompletná rekonštrukcia interiéru a vybudovanie potrebného zariadenia pre pojazdnú kaviareň.

Práve recyklácia, vytvoriť niečo nové z dávno odsúdeného na zánik, je cesta moderného Havaja. Nehromadiť odpad, ale udržať svoje okolie čo najmenej zaťažené od rozmarného zaobchádzania s nadprodukciou našej civilizácie. Práve čistá pôda je to, po čom havajčania veľmi túžia. Dopestovať bio produkty v tomto na prvý pohľad raji je celkom ťažké, pretože pôda je stále nasiaknutá chemikáliami z pestovania modifikovanej zeleniny. Najtypickejšou havajskou plodinou je taro alebo ananás. Nájdete tu však ojedinelé druhy rastlín, ktoré nerastú na žiadnom inom mieste planéty. Ojedinelý bol aj príbeh rodiny, ktorá ma inšpirovala k napísaniu textu piesne. Spomeniem si na nich nielen vtedy, keď ju spievam na pódiu. Z času na čas si napíšeme ako sa darí. Verím, že sa ešte raz vrátime na severné pobrežie a vychutnáme si plody ich práce – foodtruck a kamennú kaviareň v dedine Waialua

© 2017 Ado Juráček. Všetky práva vyhradené.